_Zákaznícka linka: 048 / 4715 865

NÁKUPNÝ KOŠÍK


Váš košík je prázdny

ODPORÚČAME

6.34 €
5.07 €
Ušetríte: 20.00%

Reklama

Feng šuej obchod

 

ATLANTÍDA

Upozornenia otvárať v novom okne. PDFVytlačiťE-mail

Prvú zmienku o Atlantíde napísal Platón, slávny a hodnoverný grécky filozof, ktorý v dielach Critias (a aj Timeus) popísal slovami Aténčana Critiasa príbeh o Solónovi, známom mysliteľovi i básnikovi zo šiesteho storočia pred našim letopočtom, ktorý sa v Egypte dopočul od istého kňaza, že kedysi dávno tu bola zem menom Atlantída, ktorá bola zničená.

 

Úryvok:

Spomínaná mocnosť ležala v hĺbke Atlantického oceánu: v tých časoch sa po ňom dalo plávať a pred úžinou, ktorú nazývate Herkulovými stĺpmi, sa rozkladal ostrov väčší než Líbya a Ázia dohromady. Bol bránou k ďalším ostrovom, popri ktorých sa dalo dostať až k protiľahlému kontinentu, lemujúcemu z druhej strany skutočný šíry oceán. Totiž naše more (Stredozemné) ohraničené Herkulovou úžinou je len obrovským vnútrozemským prístavom s úzkym vchodom, no skutočné šíre more je až za ním a pevninu, ktorá ho zo všetkých strán ohraničuje, možno nazvať nekonečným kontinentom. Nuž a na spomínanom ostrove zvanom Atlantída sa rozkladala veľká a skvelá ríša, ktorá vládla aj nad niekoľkými okolitými ostrovmi a časťami kontinentu."

Preklad Platónovho textu asi nebude najpresnejší, pretože je možné, že mal na mysli Malú Áziu. Platón si pravdaže mohol Atlantídu aj vymyslieť ako ilustratívny vzor pre svoje filozofické úvahy. Ani nie je celkom zrejmé, čo Platón myslel pod Herkulovou úžinou.

Podľa ďalšieho rozprávania si Zem rozdelili bohovia. Poseidonovi, jednému z nich, bola pridelená Atlantída. Na ostrove už žili ľudia a jedným z nich bol Evenor, ktorý mal za ženu Leucippe a spolu mali jednu dcéru, Cleito. Cleito vyrástla, opeknela a Poseidon sa do nej zamiloval. Keď jej zomreli rodičia, všemohúci boh mora sa jej ujal a ona mu porodila päť párov dvojičiek - mužov, medzi ktorých bola Atlantída rozdelená. Najstarší sa volal Atlas. A títo panovali a vládli vo veľkej ríši.

Egypťania povedali Solónovi, že Atlantída bola zničená asi pred 9000 rokmi. Ak teda pripočítame 600 rokov pred našim letopočtom, kedy žil Solón, a 2000 rokov od čias Krista do dnešnej doby, získame 11 600 rokov.

Je ešte niekoľko ďalších autorov, ale najslávnejší a vôbec prvý zdroj je Platónov. Ako ďalšieho môžeme uviesť gréckeho historika Diodorusa (Diodorus Siculus, približne 90-21 pred n.l.), ktorý písal (Bibliotheca Historica), že pred tisíckami rokov navštívili obrovský ostrov v Atlantiku Féničania. Atlantíďania údajne „civilizovali väčšinu ľudí".

Popisov Atlantídy je viac a medzi ne môžeme zaradiť aj Aristotelov, ktorý sa tiež zmienil o veľkom ostrove v Atlantiku. Ďalej zničenie Atlantídy spomenuli aj grécky historik Ammianus Marcellinus, Timagenus, Theopompos...

Okrem iného tu máme aj staré písomné odkazy Aztékov, Májov a ďalších. Sú písomnosti ako Chilam Balam, Drážďanský kódex (materiál bol nájdený v knižnici v Drážďanoch, preto ten názov), Popol Vuh, Codex Cortesianus atď., ktoré tiež napovedajú, že existencia vyspelej civilizácie tu mohla byť.

Ak nahliadneme do perokresby bližšej minulosti, Atlantída nedala nikdy pokoj ľuďom, ktorých priťahovalo tajomno - sú medzi nimi básnici, spisovatelia, ale i okultisti či cestovatelia - dobrodruhovia. Jedným z takýchto autorov bol napr. Francis Bacon, ktorý už v roku 1626 vydal veľmi zaujímavé a na tú dobu Verneho ďaleko prevyšujúce dielo Nová Atlantída (New Atlantis), kde popisuje, ako sa medzi stroskotancami dostali niekde v Atlantiku na ostrov, na ktorom im bolo zjavené tajomstvo. Obyvatelia tohto ostrova vedeli zaznamenávať zvuk, vedeli ho demonštrovať a replikovať, mali „motory" pre všetky druhy pohybov, i emisárov, ktorých vysielali do sveta „ľudí" zbierať informácie. Čitateľa bude chytať údiv pri čítaní až magneticky pútavých riadkov s obsahom podobným utopistom, či autorom dnešných sci-fi príbehov, čo o to viac ohromuje, keďže kniha bola napísaná niekoľko sto rokov pred takým fantastom ako Verne.

Určite nejeden literárny zdroj prispel k znásobeniu záujmu po stratenom svete a Atlantída sa neskôr stala aj zdrojom zárobku - tejto bájnej a tajuplnej témy sa chytili jasnovidci a okultné hnutia, skupiny či jednotlivci New Age (Nový vek), čomu vďačíme za nesmiernu popularizáciu tohto „kontinentu". Do okultizmu a Nového veku sa Atlantída určite dostala aj zásluhou slávnej ruskej jasnovidky Blavatskej, ktorá tvrdila, že ľudia z Atlantídy boli ďalšou rasou na Zemi a mali úžasné psychické schopnosti. Avšak skorumpovaní sa zmenili na zlých čarodejníkov a rozpútali vojnu, ktorá viedla k ich úplnej skaze.

Na vlnách vedy, pseudovedy i šarlatánstva sa kolíše ešte viac „učení" (existencia súostrovia medzi Cyprusom a Sýriou atď.), avšak vyššie uvedené stoja kdesi v hlavnom prúde. I keď sa teória o Južnom čínskom mori môže zdať naozaj zvláštna, treba čitateľom pripomenúť možnú existenciu tiež strateného kontinentu Lemúria (Mu), ktorý sa údajne nachádzal niekde v Pacifiku alebo v blízkosti Austrálie. Udivuje, že aj Antarktídu už niekto zaradil do zoznamu. Niektorí zástancovia tejto teórie (o Antarktíde) tvrdia, že Zem bola kedysi otočená a na Antarktíde rozkvitala flóra a bol na nej život. Poďme sa teda pozrieť na niektoré informácie o eventuálnej existencii Atlantídy v názorovej i teoretickej rovine bez potreby niečo dokazovať či vyvracať.


Teória o Atlantíde v Atlantickom oceáne

Jeden z prvých zvestovateľov modernejšej doby, ktorý sa dlhodobo a systematickejšie venoval štúdiu starých zdrojov a Atlantíde bol Ignatius Donnelly, americký kongresman z Minnesoty, ktorý v roku 1882 napísal knihu Atlantis the Antediluvian World a v roku 1883 ďalšiu - Ragnarok the Age of Fire and Gravel. Donnelly výraznejšie priniesol legendu o Atlantíde do povedomia Američanov. V knihách cituje Platóna, rozoberá mýty o potope nielen z platformy biblie, ale aj z pohľadu Chaldejcov a ďalších civilizácii, neobchádza ani natívnych Indiánov a dokumentuje súvislosti jazykovej podoby nielen Siouxov s jazykom dnešného Walesu.

Autorov potom začalo pribúdať, a to aj z odborných kruhov. Neskôr - už takmer v súčasnosti, James Churchward napísal niekoľko kníh, kde dokumentuje staré písomnosti, o ktorých tvrdí, že ich preložil a získal z juhovýchodnej Ázie; ďalej je to geológ William Niven, ktorý dokazuje, že vykopal identické dosky v Mexiku. Títo a ďalší stoja za teóriou, že Atlantída existovala v Atlantickom oceáne ako vyspelá civilizácia, ktorá osídľovala kontinent Severnej a Južnej Ameriky, prípadne Európu, Afriku či Áziu.

Antropológ Dr. George Hunt Williamson, ktorý tiež napísal niekoľko kníh na danú tému, popisuje vlastný výskum Atlantídy a Lemúrie. Uvádza, ako ho potomkovia Inkov doviedli k starému rukopisu v Andách, kde sa hovorí o zničení Atlantídy a Mu. Mali údajne vyvinutú vyspelú technológiu. Williamson takisto navštívil niekoľko indiánskych kmeňov v USA a Mexiku, ktorého členovia mu vyrozprávali príbehy zapadajúce do teórie o existencii Atlantídy a Mu pred potopou sveta.


Dôkazy alebo argumenty

V prípade „dôkazov" treba byť opatrný, keďže pre mnohých senzáciechtivých autorov je táto téma dobrým zárobkom. Okrem podvrhov sú aj vskutku vierohodné argumenty. Avšak porozmýšľajte.

Kolumbus, objaviteľ Ameriky, študoval staršie mapy vrátane slávnej mapy tureckého admirála menom Piri Reis, ktorá pochádza z roku 1513. Aj keď Amerika bola objavená v roku 1492, tieto mapy zobrazujú svet v takej podobe, v akej ju v dobe okolo roku 1500 podľa dnešných vedomostí o stredoveku nebolo možné v tom čase vytvoriť - niektorí tvrdia. Na mape Piri je zobrazená aj Antarktída tristo rokov pred jej objavením - a to, čo sa týka kontúr, dosť presne. Avšak nie toto najviac „ohuruje". Profesorovi Hapgoodovi, ktorý sa obrátil na US Air Force ohľadom názoru, že niektoré pobrežné plochy na mape nie sú geograficky zobrazené pod ľadom, prišla odpoveď rovnakého názoru.

Osobne chcem veriť, že profesor Hapgood má pravdu, ale zdá sa, že zámerne manipuluje mienku. Taliansky bádateľ Diego Cuoghi odborne dokumentuje niektoré detaily - už za čias tureckého admirála Južnú Ameriku objavovalo viac moreplavcov, medzi nimi boli aj Amerigo Vespucci, a to už v roku 1499, pričom sú aj mapy z pred roku 1513 a presnejšie ako mapa Piri, ak do profilu zoberieme Kubu, Jamajku a Porto Rico - oblasť, v ktorej má Piri veľké nepresnosti. Máme na mysli mapu, ktorej autorom bol Juan de la Cosa (1500) alebo Cantino (1502). A čo sa týka Antarktídy či „neobjavených" ostrovov, to nás tiež nemusí udivovať, lebo napríklad Waldseemüllerova mapa z roku 1507 zobrazuje zo Zadnej Indie „predĺženú Čínu", ktorá siaha až hlboko pod Cejlón, z čoho by sme mohli vydedukovať, že tomu tak kedysi bolo, rovnako aj, že odseknutá časť naľavo od Brazílie na mape Piri tu zase kedysi nebola. A dosť presné kontúry? Zdá sa, že Hapgood, Von Däniken a ďalší zabudli, že už aj v Egypte vedeli plávať po mori.
A treba vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že rôzne "ostrovy" nakreslené na starých mapách v Atlantiku ešte nemusia byť "dôkazmi", ale iba nepresné zakreslenia, keďže je veľmi známe aj to, že staršie mapy obsahovali rôzne chyby.

Archeologické nálezy

Nálezov je tiež viac, nechceme ich však detailne vymenovávať. Tu uvedené postačia, aby čitateľa uviedli do obrazu a poskytli pohľad do myslenia zástancov existencie strateného sveta.


Severná Amerika

V máji 1969 pri pobreží ostrovov Bimini (Bahamy) našli archeológ Mansen Valentain a Dimitri Rebikov na morskom dne pozostatky budovy v hĺbke 6 až 30 metrov. Išlo o veľké kamene, ktoré perfektne do seba zapadali; váha jedného bola približne 25 ton. Vedci z univerzity v Miami dospeli k záveru, že pozostatky pochádzajú z rokov medzi 10 000 - 7000 pred našim letopočtom, čo znamená, že sú staršie ako pyramídy Majov.

Noviny New York Times napísali 21. mája 1978 o sovietskej expedícii do Atlantiku, ktorá našla a vyfotografovala staroveké ruiny zničené lávou.

Expedícia Dr. Mansona Valentina našla neďaleko ostrovov Bimini ďalšie ruiny na morskom dne a v roku 1982 sa Steven Forsberg, spoluzakladateľ periodika Lahaina Times, ponoril do útrob mora, aby nazrel do týchto ruín a vyfotografoval ich. Ruiny sa podobajú jednému z najstarších miest, aké sa kedy našlo - Tiahuanaco v Bolívii.


Južná Amerika

Práve tu nejeden bádateľ hľadal Eldorádo alebo Paititi - imaginárne miesto nesmierneho bohatstva. A aj tvrdenia archeológov sú, že Južná Amerika je najstaršou kolískou ľudstva. Kedysi dávno tu napríklad existovala ríša Tiahuanaco, ktorej pramene siahajú až do obdobia dvanásťtisíc rokov pred našim letopočtom. Pozostatky veľkého mesta Tiahuanaco na brehu i v hlbinách jazera Titicaca vedci stále nachádzajú i dnes. O jazero Titicaca pretrváva veľký záujem a nejedna expedícia prebádala túto oblasť. Experti sa stále čudujú, ako mohli vtedajší obyvatelia posúvať kamene vážiace 130 ton a postaviť ich vedľa seba. Z civilizácie Tiahuanaco vyšli aj predchodcovia Indiánov v Južnej Amerike.

V časopise Archeology (júl/august 2002, roč. 55, č. 4) je článok „Atlantída v Bolívii?" (autor: Vranich, Alexie), kde sa píše o expedícii Kota Mama, ktorá vznikla na základe inšpirácie fotografie, kde údajne Platónova Atlantída sa nachádza v bolívijskej oblasti Altiplano.

Ďalšie zdroje zase hovoria, že v Južnej Amerike boli nájdené artefakty, aké používali Féničania, jedným z nich je napr. rakúsky profesor Ludwig Schwennhagen, ktorý tvrdí, že našiel v Amazónii ich nápisy. Francúzsky výskumník Apollinaire Frot precestoval oblasti Minas Gerais, Goiás, Mato Grosso a Bahia (brazílske štáty) a uviedol, že nápisov bolo toľko, že ich popísanie by si vyžadovalo viac kníh. O nálezoch podobného typu referoval aj anglický bádateľ Fawcett.


Amazónia

Amazónia je v súčasnosti najmenej prebádaná oblasť na svete, jej veľkosť je len o niečo menšia ako dnešné USA.

Veľmi známy je príbeh plukovníka Fawcetta, člena Kráľovskej geografickej spoločnosti v Londýne. Na začiatku 20. storočia sa tento do archeológie pohrúžený dobrodruh podujal skúmať „stratené svety" v juhoamerických pralesoch, možno aj vďaka záujmu o okultné vedy. Na základe zmlúv s bolívijskou a brazílskou vládou sa stal členom viacerých expedícií a už v roku 1911 mal prednášky v Londýne, kde popisoval „stratené mestá", ktorých existenciu predpokladal niekde na hranici medzi Bolíviou a Brazíliou. Percy Fawcett bol naskutku vzatý nadšenec mytologickej Atlantídy a veril, že Južná Amerika, resp. Brazília, bola kedysi kolonizovaná touto civilizáciou. Pred osudnou expedíciou (už sa nikdy nevrátil) sa Fawcett dozvedel od jedného Indiána o „mieste", kde sú údajne večné svetlá, ktoré popísal už nejeden cestovateľ.

Neviem, nakoľko vážne možno brať Fawcettov príbeh, avšak niektoré jeho vyjadrenia zapadajú do koláča o existencii niečoho nám ešte nepoznaného, teda toho, čo je predmetom tohto článku. V každom prípade ide o veľmi dôveryhodného človeka, seriózneho bádateľa. Ďalej mi pripadá hlúpe mystifikovať jeho zmiznutie, keďže v amazonskej džungli nie je najmenší problém zmiznúť bez stopy ani dnes. Žijú tam najpríšernejšie živočíchy, stačí len pripomenúť mäsožravé ryby - ak napadnú človeka, po zlomku času (niekoľko minút) okrem kostí z neho neostane nič. Z rôznych legiend vznikol aj príbeh o obrovských anakondách, o ktorých Indiáni tvrdia, že existujú.

Fawcett píše: „Sú tu zvláštne šelmy a neznámy hmyz, aj tisíc dôvodov nezavrhnúť mýtus o existencii záhadných bielych Indiánov".

V roku 1925 Fawcett zmizol s celou expedíciou, tvorili ju ešte dvaja - syn a jeho priateľ. Malá expedícia podľa jeho názorov pôsobí menej rušivo na rôzne indiánske kmene, z ktorých niektoré sú ešte aj dnes neznáme.

Fawcetta doposiaľ nikto nenašiel, pričom jeho zmiznutie sa mystifikuje. Britská televízna spoločnosť BBC nakrútila niekoľko dokumentov a obrátili sa aj na Fawcettovu rodinu, tá však odmietla zverejniť niektoré chúlostivé informácie, vraj ľudia na to ešte nie sú pripravení...

Dokument 512

Fawcett, ktorý - ako už vieme - posadnutý myšlienkou po starovekých civilizáciách navštívil aj rôzne archívy. Podarilo sa mu nájsť dokument, azda prvý písomný zdroj o existencii strateného mesta „Eldoráda", v ktorom sa uvádza, že bolo nájdené „veľké, skryté a veľmi staré mesto bez obyvateľov" v roku 1753. Tento materiál bol preložený z portugalčiny do angličtiny, aj keď na niektorých miestach úplne nečitateľný, stále je v archíve Instituto Historico e Geographico Brasileriro v Rio de Janeiro.

Príbeh sa začína v roku 1743, keď Francisco Raposo viedol expedíciu do amazonských pralesov s cieľom nájsť zlato. V dokumente sa píše, že bádatelia našli stratené mesto zničené ako keby po zemetrasení. Vstúpili doň a všimli si zvláštne nápisy i sochy, ale celé mesto bolo úplne prázdne... Oproti vzhliadli akýsi chrám v ruinách, na stenách ktorých boli nápisy a kresby jedinečnej šikovnosti.

Podzemné svety a tunely

Na internetovej stránke BBC, čo už môžeme pokladať za vierohodný zdroj (http://news.bbc.co.uk/), vyšla v roku 2000 správa, že na dne jazera Titicaca našiel tím medzinárodných archeológov ruiny chrámu starého 1000 až 1500 rokov, teda pôvodne existujúceho ešte pred ríšou Inkov.

V oblasti Ánd sa naozaj nachádza komplex tunelov, v ktorých môžu byť ukryté poklady nielen archeologického významu. Americký dobrodruh a hľadač zlata Stan Grist aj takýto tunel vyfotografoval.

Ako prví sa o tuneloch zmienili španielski dobyvatelia (Conquistadores), z ktorých najviac preslávený, krutý Francisco Pizzaro, uväznil vládcu Inkov a pýtal zaň výkupné. Po jeho zavraždení Inkovia zlato ukryli do podzemných tunelov.

Andy a Južná Amerika priťahujú zrak ľudí zaujímajúcich sa o tajomno... A možno sa spýtate z pohľadu dneška, prečo takéto niečo nemožno dôkladne preskúmať? Nuž, môžeme sa iba zasmiať. Južná Amerika je značne nebezpečná, v džungli je veľa smrtiacich nástrah a veľa prípadov, kedy sa geológovia či archeológovia už nevrátili. Fawcettov príbeh nie je ojedinelý. A za vraždou Bruggera môže tiež niečo byť, možno pomsta Indiánov.

Ani všetko zlato Inkov sa nenašlo. Vraví sa, že ich potomkovia ho doposiaľ strážia v posvätných miestach. Zaujímavé sú aj výpovede kňazov v Južnej Amerike v čase, keď sa Inkovia dostali do otroctva „bielych barbarov" - referovali o spovediach „obrátených" Inkov - už „kresťanov". Kňaz Pedro del Sancho prezradil, že jeden umierajúci Indián z kmeňa Quichua bol svedkom ceremoniálneho zapečatenia tunelov.

To, čo vyrozprával Tatunca Nara, možno zamietnuť, ale o existencii podzemných úkrytov tu máme viac nezávislých zdrojov, preto si myslím, že mesto Akakor mohlo existovať. Podľa výpovede tohto Indiána sa v meste ukrylo aj dvetisíc nemeckých vojakov. Pre zločincov z Tretej ríše, ako vieme, bola po páde Berlína najlepším úkrytom práve Južná Amerika.

Paranormálne javy

Medzi naozaj zvláštne a signifikantné oblasti patrí Bermudský trojuholník, ktorý netreba glorifikovať, ale iba naň poukázať ako na oblasť uznanou aj oficiálne v USA, kde sa nevysvetliteľne stratilo niekoľko lodí a lietadiel. Pre uvedené javy však môžu byť aj iné vysvetlenia, hoci niektorí autori používajú práve tento argument na dokreslenie teórií a „dôkazov" o Atlantíde. Ťažko povedať, čo je pravda...

Lemúria

Lemúria bola údajne vôbec prvým krajom sveta, akousi rajskou záhradou, a niektorí bádatelia ju považujú za „druhú Atlantídu", o ktorej sa vraví, že existovala na západ od Južnej Ameriky niekde v Pacifiku alebo pri Austrálii, ktorú považujú poniektorí za pôvodne oveľa väčší ostrov/kontinent než dnes - vyvýšeninu kedysi rozsiahlejšieho komplexu pevniny a ostrovov, z ktorej sa odtrhla Antarktída. Obyvatelia Lemúrie boli údajne zameraní na poéziu, literatúru, telepatiu, meditáciu, zatiaľ čo Atlantíďania skôr na technológiu. Atlantída bola osídlená z Lemúrie, hovorí sa - pravdaže, tieto dohady sa zatiaľ črtajú iba v imaginatívnej rovine. Nejedna skutočnosť uvedená v Platónovej rozprave Critias potvrdzuje tropickú povahu opísanej Atlantídy. Ďalej nesmieme zabudnúť ani na poslednú dobu ľadovú, ktorá sa skončila približne v čase zániku Atlantídy, teda asi pred dvanásťtisíc rokmi. V dobe ľadovej bolo počasie v oblastiach viac na sever či juh studenšie než dnes. Topenie ľadov mohlo aktivovať i rôzne geologické transformácie.

O Lemúrii píše nejeden autor - napríklad W. Scott-Elliot, John Algeo - Atlantis and Lemuria (1991), David Hatcher Childress - Lost Cities of Ancient Lemuria and the Pacific. Je teda možné, že profesor dos Santos so svojou teóriou o Južnom čínskom mori sa dotýka práve existencie druhej Atlantídy - Lemúrie.

Na Lemúriu sa môžeme pozrieť aj "odspodu" Srí Lanky. Táto historicky veľmi bohatá oblasť skrýva v sebe už aj výpovede jedného z najstarších eposov na svete - epos Ramajána, kde prebieha veľký boj medzi nebeskými a pozemskými silami. Podľa niektorých názorov, o ktorých píše aj správca stránok o indickom Bohu Muruganovi, Patrick Harrigan, Srí Lanka kedysi predstavovala oveľa väčší kus pevniny a niektorými jej tajomstvami sa vážne zaoberajú aj vedci či nadšenci teórií o Lemúrii. Patrick Harrigan uvádza príbehy Sindbáda, ktorý sa v oblasti Srí Lanky dostáva do nádherného kráľovstva v podzemí. Ďalej treba povedať, že hinduizmus verí v štyri veky: Satya yuga, Treta yuga, Dvapara yuga a Kali yuga (vek temna). Udalosti v Ramajáne sa odohrávajú v Treta yuge - veku, ktorý trval viac ako 1,7 mil. rokov (podľa hinduistického kalendára, ktorý definuje Brahmove veky).

Teóriu o Lemúrii navrhol geológ William T. Blandford (1832-1905) ako prostriedok pre vysvetlenie prítomnosti identických permských kameňov, ktoré možno nájsť v južnej Indii (Gondwana) a v Južnej Afrike. Geológovia dospeli k názoru, že vrstvy permu v Indii, Južnej Afrike, ale i v Austrálii a Južnej Amerike sú identické. Usadeniny rovnako obsahujú charakterovo identické fosílie rastlín a zvierat, ktoré nemohli prekročiť otvorené more, tak niektoré geologické názory pre vysvetlenie tohto javu sa opierajú o hypotetickú existenciu veľkého kontinentu, ktorý sa kedysi veľmi dávno potopil. V roku 1864 anglický zoológ Philip Lutley Sclater (1829-1913) navrhol pre tento údajný "kontinent" názov - Lemúria, ktorý sa uchytil. Nemecký biológ Ernst Häckel (1834-1919) zas prišiel s teóriou o lemurovitých cicavcoch, ktorých existenciu v Afrike, Indii a na Madagaskare tiež vysvetľoval prítomnosťou veľkého dávneho "kontinentu" v Indickom oceáne, ktorý sa pravda mohol tiahnuť až do Čínskeho mora. Slovo "Lemúria" teda etymologicky vychádza z vedeckých hypotéz, nie z pomenovaní prehistorických ľudí. Popri Atlantíde, ktorú popísal Platón, ani pojem Lemúria nie je výmysel psychotronikov či šarlatánov.

Ak pôjdeme ešte ďalej na juh, zistíme že Austrália tiež ukrýva svoje tajomstvá. Asi sto kilometrov severne od Sydney sa našli egyptské hieroglyfy ako aj kresba egyptského boha Anubisa. Znamená to, že by dávnovekí ľudia v Egypte mali oveľa lepšie vedomosti o navigácii v mori, než si myslíme dnes? Alebo Platónov popis Atlantídy potvrdzuje vedomosť dávneho veku o existencii „ostrova" v Atlantiku, čiže kontinentu dnešnej Ameriky? Plavili sa Egypťania šírym morom až tak ďaleko, že to ani netušíme? Alebo azda naozaj existovala Lemúria - Atlantída, resp. Eden, z ktorého Egypt prebral svoje písmo a božstvá?


Potopa a koniec sveta

Medzi zaujímavé súvislosti patrí koniec doby ľadovej, ktorú datujeme približne do rovnakého obdobia, ako udáva Platón pre zánik Atlantídy, ktorý mohol nastať na základe nejakej veľkej katastrofy, ktorú dnes už pripúšťa väčšina serióznych vedeckých zdrojov. Pre vysvetlenie konca doby ľadovej niektoré zdroje napr. hovoria: „Milióny štvorcových kilometrov ľadu sa začalo topiť z dôvodov, ktoré zatiaľ nikto náležito nevysvetlil." Ak teda bolo topenie ľadu spôsobené neočakávane a rýchlo, mohlo by to naznačovať celosvetové záplavy, čím by sa potvrdila neomylnosť biblie a ďalších, i indiánskych zdrojov v tomto smere. Bola potopa dôsledkom nejakej veľkej katastrofy, na základe ktorej sa začal topiť ľad, alebo išlo naozaj o zničenie Atlantídy, čo mohlo mať dramatický dopad na zmenu počasia našej Zeme? Na tieto otázky nie je možné dať jednoznačnú odpoveď, avšak nemožno ich ani odmietnuť ako neopodstatnené.

Záver

Určite každý triezvy človek odsúdi „danikinovčiny", v starovekej kresbe hneď nemusíte vidieť astronauta. Ani sa netreba uberať smerom ako niektoré knihy, ktoré tvrdenia podobných autorov zase príliš vyvracajú. Ak sú vám známe veľké kresby obrazcov v Peru - Nazca, otázku si môžete položiť aj takto: Aká bola psychológia myslenia týchto ľudí? Čo keď verili, že sa na nich pozerali hviezdy, ktoré aj personifikovali, a potrebovali im niečo „povedať"? Prečo si myslíme, že všetko vieme, a posúdenie čohokoľvek, čo sa vymyká rámcu nášho modelu myslenia, zaraďujeme do sféry pôsobenia akýchsi mimozemšťanov? Nepodceňujeme príliš našich dávnych predkov? A ak áno, určite tým nedôverujeme ani sebe, a o to nám určite nejde!

Internetová stránka Inštitútu pre metahistóriu v Ruskej federácii uvádza:

Inštitút zjednocuje ľudí, ktorí veria, že existujúce koncepcie o minulosti ľudskej civilizácie môžu byť mylné v mnohých ohľadoch. Veda sa často správa až arogantne - „vie všetko o všetkom", avšak s predsudkami nie je možné odkryť zodpovednejší obraz o pôvode človeka.

Či už teda veríme v existenciu Atlantídy alebo nie, ostalo tu predsa len nejaké posolstvo i ústne podania. Ak bola Atlantída naozaj zničená pre skazenosť, či už vlastnými zbraňami alebo kataklizmou vesmírneho pôvodu, je tu určite aj morálny odkaz. Bez neho totiž pokračovanie ľudstva nemá zmysel.

Zdroj: http://www.freebsd.nfo.sk/ezoterika/

 

Pridajte sa k nám na FACEBOOK.

Reklamný panel

Ezoterika - knihy (literatúra), dvd, cd, karty, kalendáre, mandaly a semináre. | Violet.sk. Designed by Amicomp

 

 

V našom ezoterickom e-shope (Violet.sk) nájdete knihy, CD, DVD, karty, mandaly a kalendáre na tému

  anjeli, alternatívna liečba, astrológia, Feng-šuej, Jóga, kyvadlo, mystika, numerológia, poznanie, veštenie, tarot, zdravie a záhady.